Dnes v poslednú nedeľu kalendárneho roka sme už tradične slávili sviatok Sv. rodiny Ježiša, Márie a Jozefa. Počas homílie sme sa s duchovným otcom Marekom zamýšľali nad našimi rodinami. Ako to vyzeralo v tomto roku v mojej rodine? Kto v nej víťazil? Boh alebo knieža temnôt?
Mnohé rodiny už vylúčili Boha zo svojho života, vzdali sa Božieho požehnania. Majú nato rôzne „dôvody“. Často počúvame: doba je zlá, život je ťažký…. Ani rodičia Ježiša to nemali ľahké, akoby sa to na prvý pohľad zdalo. Koľko zvláštnych vecí sa udialo v ich živote! Samotné počatie, udalosti tesne pred Ježišovým narodením, ale aj samotný priestor, kde Mária porodila Dieťa. Slová Simeona: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať… aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ (Lk 2,34-35) A to neboli všetky ich ťažkosti. Nasledoval útek do Egypta, o niekoľko rokov strata Ježiša v chráme. Jozef, Mária i Ježiš plnia vôľu Božiu.
V druhom čítaní sme počúvali o rodinných čnostiach, kde nad všetkým má vládnuť láska, plná trpezlivosti, milosrdenstva, odpustenia, pokoja, vďačnosti, poslušnosti a miernosti. Len úsilie o tieto čnosti vybuduje pevný a dokonalý zväzok jednoty v manželstve a v rodine. Rodina s týmito čnosťami sa nerozdelí a nerozletí, ale vytrvá v jednote cez všetky skúšky a vzdialenosti.
Dnes naše rodiny mali priestor a mohli prichádzať v popoludňajších hodinách k jasličkám a spolu sa modliť a vyprosiť si milosti do ďalších dní. Novonarodený Ježiško sa mohol tešiť z mladých rodín, ktoré ho prišli navštíviť vo všetkých našich kostoloch.
Prosíme dnes Svätú rodinu za našich drahých, za ich telesné, duchovné i duševné dary a vyprosujeme im dary Ducha Svätého.
Ďakujeme našim rodičom, že sme mohli prísť, vyrásť a žiť v usporiadanej a úplnej rodine, v ktorej sme videli vzor a príklad kresťanského života.
Pane, prosíme aj za našu farskú rodinu, aby bola spôsobilou pomáhať Ti v službe pre spásu sveta.