VEĽKÝ PIATOK – deň umučenia a smrti Pána Ježiša

Vo veľkopiatkových obradoch sme si pripomenuli Pánovo utrpenie, ktoré sa začalo v Getsemanskej záhrade, až po jeho umučenie a smrť na kríži. Na veľký piatok sa podľa pradávnej tradície Cirkvi nikde na svete neslúži svätá omša, pretože ju krvavým spôsobom na kríži slúži sám Pán Ježiš – na oltári kríža prináša za nás obetu svojho tela a krvi. Jeho smrť nám pripomína aj liturgická farba – farba krvi.

Na veľký piatok Cirkev nás teda upriamuje iba na Kristovo utrpenie a na jeho smrť na kríži a chce, aby sme o Ježišovom utrpení a smrti nielen uvažovali, ale ho aj nosili vo svojom srdci.

Na začiatku ľutujeme, že aj my sme prispeli svojimi hriechmi k utrpeniu Pána Ježiša. Na znak toho si kňaz pred oltárom ľahne na tvár. Robí to v hlbokej pokore pred svojím Pánom, ktorý je až do prachu zeme pokorený a potupený. Veriaci vtedy kľačia a v tichu prosia každý za seba, aby im Pán odpustil.

Liturgia pozostáva z troch častí:

Bohoslužba slova
V rámci bohoslužby slova sa čítajú alebo sa spievajú pašie – dejiny Pánovho umučenia, modlí sa slávnostná modlitba veriacich, ktorá je dlhšia a pochádza od prvých kresťanov. V nej prosíme Boha za Cirkev, jej predstavených i za všetkých jej členov, za svetských predstaviteľov, za nekresťanov i neveriacich, za celý svet.

Poklona svätému krížu
Kríž je znakom spásy. Na kríži sa Pán Ježiš za nás obetoval, na kríži vykúpil ľudstvo z otroctva hriechu. Preto máme kríž vo zvláštnej úcte. Dnes si osobitne pripomíname Kristovu vykupiteľskú smrť na dreve kríža, a preto dnes preukazujeme krížu zvláštnu úctu.
K oltáru sa prinesie zahalený kríž a kňaz ho bude postupne odhaľovať, pričom zaintonuje výzvu „Hľa, drevo kríža“. Organista so spevákmi odpovie „Poďme, pokloňme sa“. To sa bude opakovať trikrát.
Od odhalenia kríža až po sobotné obrady Veľkonočnej vigílie si na znak osobitnej úcty pred krížom kľakáme tak, ako aj pred svätostánkom.

Sväté prijímania
„Vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujte Pánovu smrť, kým nepríde“, hovorí nám sv. Pavol (1 Kor 11, 26). Jeme teda spásonosné ovocie stromu kríža.
Svojou vykupiteľskou obetou nám Kristus opäť získal večný život, ktorý sme stratili Adamovým hriechom. Zálohom tohto večného života je účasť na obetnej hostine Kristovho kríža. On sám hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, má v sebe večný život.“

Večer o 20h bola krížová cesta, ktorá sa začala Korunkou Božieho milosrdenstva v kostole. Krížovú cestu sme sa modlili po dedine.