„Hľa, Boh je moja spása; dúfam a nebojím sa, lebo moja sila a chvála je Pán, on sa mi stal záchrancom. Budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy.“
Podľa pradávnej tradície je noc Veľkonočnej vigílie očakávaním Pána a sprítomnením svätej noci, v ktorú Pán vstal z mŕtvych. Pokladá sa za „matku všetkých svätých vigílií“. V nej totiž Cirkev bdie, očakáva Pánovo zmŕtvychvstanie a slávi ju sviatosťami kresťanského zasvätenia. Znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka. Aj v našej farnosti sme začali online obrady za prítomnosti duchovného otca Mareka a mimoriadnych rozdávateľov Petra Šarišského, Petra Gumana, pani kostolníčky, pani kantorky a pani kameramanky o 19.00 hod., za dodržania všetkých pandemických opatrení.
Bohoslužba vigílie pozostávala z piatich častí:
Tento obrad nám ukazuje, že vzkriesený Kristus neumiera, ale žije novým, večným životom a svieti celému svetu. V úvodnej časti Veľkonočnej vigílie sa paškál zapaľuje od ohňa, ktorý za prítomnosti veriacich vonku požehnáva kňaz. Oheň je symbolom lásky a sily Ducha Svätého, ako sa o tom spieva v hymne Veni Creator: „Príď Duchu Svätý a naplň srdcia svojich verných a zapáľ v nich oheň svojej lásky.“ Na začiatku sa nám prihovoril duchovný otec Marek slovami: „ Je to netradičné, dnes nepožehnávame oheň, ale hneď zapálime paškál.“ Samozrejme, bolo to z dôvodu pandémie. Veľkonočným chválospevom vyvrcholila liturgia svetla ako prejav vďaky veriacich za spásu.
V rámci liturgie slova boli prečítané 3 čítania zo Starého zákona. Medzi jednotlivými čítaniami sa spievali žalmy na oslavu Boha. Po poslednom žalme, duchovný otec zaspieval slávnostné „ Sláva Bohu na výsostiach“ a opäť sa rozozvučal orgán a zvony. Na oltár sa znova prestrela oltárna plachta, od veľkonočnej sviece sa zapálili ostatné sviece na oltári a priniesla sa socha Zmŕtvychvstalého Krista. Touto oslavnou piesňou sme si uvedomili a nanovo prežili skutočnosť, že Pán Ježiš naozaj vstal zmŕtvych. Po prečítaní epištoly, zaznelo mohutné Aleluja z úst duchovného otca. Tento spev je najstarším spevom radosti, najmä veľkonočným.
V homílii duchovný otec poukázal na Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Mali by sme si nanovo uvedomiť, že Ježiš vstal z mŕtvych. Poukázal na smútok apoštolov, keď Pán Ježiš zomrel – „Pamätajme na to, že neostal v hrobe, ale vstal z mŕtvych!“
Vyzýval nás vstúpiť do vzťahu s Ježišom, do živého vzťahu s Bohom, zanechať hriech, povedať Bohu, že verím, že vstal z mŕtvych, že mi ide v ústrety, že ma oslovuje, pozýva ma začať odznova s Kristom – objavovať a stretnúť ho vo svojom živote, urobiť prvý krok: zrieknuť sa hriechu…povedať Bohu, že verím, že žije…
3./Svätenie krstnej vody
Z dôvodu pandémie bolo potrebné vynechať posvätenie krstného prameňa a pokropenie ľudu. V tejto časti sme si obnovili krstné sľuby. Zriekli sme sa hriechu, vyznali svoju vieru a takto sme si obnovili svoj krst. Pri tomto obrade sme získali aj milosť úplných odpustkov.
Bohoslužba pokračovala slávením Eucharistie. Pri obetovaní sme v duchu položili na oltár všetky svoje radosti a žiale, úspechy i sklamania, ale predovšetkým svoje srdcia. S Kristom sme vstali z mŕtvych a skrze Krista ďakujeme za to Otcovi.
4./ Liturgia Eucharistie
Poslednou piatou časťou obradov Veľkonočnej vigílie sme slávili obrad Vzkriesenia. Tento obrad je tradíciou našich krajov. Zmŕtvychvstanie slávime v nádeji, že po noci príde deň. Kristus sa stal svetlom sveta. Je nádejou, že aj keď zomrieme, s ním vstaneme z mŕtvych. Zmŕtvychvstalý je naše svetlo, nádej, istota, je naša radosť. Po slovách „ Pán Ježiš vstal z mŕtvych“ , duchovný otec s Oltárnou sviatosťou vyšiel von pred kostol a udelil požehnanie celej našej farnosti. Nakoniec sme zaspievali slávnostné TE DEUM, po ktorom sme prijali Eucharistické požehnanie. Túto slávnosť sme ukončili mariánskym spevom: Raduj sa Nebies Kráľovná, aleluja.