ZELENÝ ŠTVRTOK

„Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“

Sv. omšou slávenou vo večerných hodinách na Zelený štvrtok Cirkev vstupuje do Veľkonočného trojdnia a spomína na tú Poslednú večeru, pri ktorej Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, v bezhraničnej láske k svojim, čo boli vo svete, obetoval Bohu Otcovi svoje telo a krv pod spôsobmi chleba a vína, podal ich apoštolom, aby jedli, a prikázal im, ako pokračovateľom vo svojom kňazstve, aby prinášali obetu. Dnes si pripomíname veľké udalosti pre nás kresťanov; ustanovenie sviatosti Eucharistie a sviatosti kňazstva. Zvlášť dnes buďme vďační za tieto sviatosti a myslíme v modlitbách na našich kňazov, ktorí sú nástupcami Krista.

Aj dnes slávnostnú sv. omšu duchovný otec slúžil v prázdnom kostole. V homílii sme sa presunuli do jeruzalemského večeradla, kde pred pár mesiacmi viacerí farníci mali možnosť osobne byť účastní sv. omše. Vo večeradle sa zhromaždili 12 apoštoli s Ježišom. Ježiš aj napriek tomu, že vidí, že ho opustia a zradia, ponúka im poslednú večeru. „Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka…“ (Lk, 22,15) Tak je to často aj s nami. koľkokrát sa nám nechcelo ísť v nedeľu na sv. omšu a nešli sme. Boh klopal na dvere nášho srdca a volal: Poď, poď… ku mne, chcem ťa nasýtiť. Dnes my klopeme silnejšie a silnejšie, možno v prázdnote, smútku na Ježišovo srdce. Azda nám neotvorí? Ale otvorí, aj napriek tomu, že sme sa snažili umlčať hlas Boha v našom srdci. Boh nie je ten, ktorý by úmyslne škodoradostne zatvoril dvere a nás neprijal. Klopal a boli sme hluchí. Veríme, že Pán čoskoro otvorí brány kostolov a my využiť ponúkaný dar sviatosť zmierenia a Eucharistie.

Modlime sa, aby sme sa mohli čím skôr stretnúť pri slávení Eucharistie a aby sme začali vnímať, že Eucharistia je dar. Stav, ktorý prežívame, je časom prípravy, ktorú nám Boh ponúka. Naše srdcia sa vyprázdňujú preto prosme, aby hriech nebol dôležitejší ako Eucharistia a aby sme využili najbližšiu príležitosť na stretnutie s Eucharistickým Kristom.