ADVENT V NAŠEJ FARNOSTI

Na Vianoce sa dá pripravovať rôznymi spôsobmi: upratovaním, pečením, návštevou vianočných trhov, varenýn vínom, koláčmi… alebo aj duchovne. V našej farnosti sme prípravu začali požehnaním adventných vencov a tiež rorátnymi sv. omšami pri sviečkach v skorých ranných hodinách.

Aký to je paradox, že my kresťania máme vstávať tak nekresťansky skoro, aby sme išli na sv. omšu, keď by sme sa mohli radšej vyspať a ísť na večernú sv. omšu! No adventný čas je časom očakávania a naše očakávanie by malo byť aktívne. Naše srdce túži po Bohu a my musíme mať odvahu pripraviť cestu Pánovi, ktorý prichádza. Odvahu premáhať svoje vlastné slabosti, zvíťaziť nad sebou a svojou pohodlnosťou.

Slovo rorate je zo začiatku antifóny Rorate, caeli desuper čiže Roste, nebesia, z výsosti.
Roráty, votívne sväté omše ku cti Panny Márie, začínajú vždy pred svitaním, aby nám pripomenuli, že aj pred narodením Ježiša Krista ľudstvo „kráčalo vo tmách“ (Iz 9,1). Tma v kostole pripomína svet, ktorý je v tme, a naopak, ožiarený oltár symbolizuje Krista, ktorý prichádza ako pravé svetlo sveta. Tak ho predpovedali proroci, a tak ako to o sebe aj sám povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8,12-13) Naši predkovia chodili do kostola s lampášmi, ktorými si svietili na cestu a ktoré ich doviedli do cieľa. Podobne ako maják je pre námorníkov nádejou, lebo im oznamuje, že už nie sú ďaleko od pevnej zeme a zároveň ich aj vedie svojím svetlom do bezpečného prístavu, tak je naším svetlom počas celého adventu Kristus. Po skončení rorátnej svätej omše deti sú pozvané na raňajky na faru.