ODPUSTOVÁ SLÁVNOSŤ SV. MARTINA

Už tretiu nedeľu sme v našej farnosti prežili slávnostne. Tentokrát to bola odpustová slávnosť sv. Martina vo farskom kostole, ktorá bola posunutá o týždeň neskôr kvôli slávnosti výročia konsekrácie kostola sv. Ondreja v Bzenove.

Hlavným celebrantom a kazateľom bol duchovný otec Peter Sýkora, farár zo sídliska KVP v Košiciach. Prihovoril sa nám veľmi peknou kázňou, ktorá zaiste oslovila veľký počet veriacich. Začal otázkou na zamyslenie; načo sme prišli dnes do kostola? Z tradície, zo zvyku, z donútenia či z dôvodu, aby sme si niečo zobrali do života, aby sme išli domov iní? Následne nás pozval zamyslieť sa nad prepojením života sv. Martina a našich životov. Spomenul hlavné míľniky v živote sv. Martina: narodenie v pohanskej rodine, detstvo, krst, služba rímskeho vojaka z nariadenia otca, biskupská čiapka a palica, aj keď to nechcel. Všetky tieto situácie majú spoločného menovateľa. Sv. Martin aj keď sa s viacerými etapami svojho života nestotožňoval, rozhodol sa všade žiť naplno svoju vieru, milovať Boha a blížnych.

A táto myšlienka môže zmeniť naše životy, ak to dovolíme.

Naše životy sú plné zrady, zlyhávaní, no vždy sme pozvaní, aby sme naplno prežívali vieru. Tu nehrá žiadnu úlohu naše povolanie. Kazateľ nazval blbosťou povyšovať niektorý stav. Je tendencia hovoriť o kňazskom stave ako o vznešenejšom. Je to blbosť. Spomenul aj rehoľný stav, manželský, ale aj slobodný, ktorý Boh v dnešných časoch ustanovuje ako vznešené povolanie. Každé povolanie je rovnako vznešené. Musíme však ho prežívať s Bohom; inak sa nám môže stať krížom, utrpením.  

Taktiež nás kazateľ pozval uvažovať nad zvládaním nášho životného povolania aj v porovnaní so životom sv. Martina. Uviedol 4 povinnosti:

1. Zveľaďovať svet: vznešenosťou človeka je, že je pozvaný byť spolustvoriteľom sveta. Častokrát nechceme niečo robiť, lebo sa nám to nepáči. Ak však tomu dáme Boží rozmer, zvládneme to. Sv. Martin nechcel byť rímskym vojakom a predsa to s láskou prijal a vykonával.
2. Zveľaďovať seba: sv. Martin viedol pustovnícky život, veľa sa modlil. Ako je to so mnou? Chcem sa zlepšovať, ísť vpred?
3. Prežívať lásku k blížnym: zvlášť k tým, ktorí sú nám najbližšie. Aj tu sv. Martin nám môže byť vzorom, ako sa podelil o svoj plášť. Ako je to s nami? Nevyhľadávame viac spory, hádky ako lásku?
4. Večnosť: každý deň mám prežívať s vedomím, že som na tomto svete, ale nie som z tohto sveta.

Na záver sa kazateľ vrátil k Evanjeliu, kde Ježiš hovorí o 6 skutkoch (bol som hladný, dali ste mi jesť…). Číslo plnosti je 7 a my budeme súdení z plnosti. Siedmym skutkom je ten náš. Pri poslednom súde Pán Boh sa nás opýta: Ako som sa správal k manželke? Ako som sa venoval veriacim, ktorí mi boli zverení? Aký postoj som zaujal, keď mi brat/setra ublížili?… Pán Boh sa nás opýta na všetky detaily našich skutkov.

Ďakujeme duchovnému otcovi Petrovi za tak krásne myšlienky, ktoré ak budeme snažiť v živote uplatňovať, náš život bude oveľa krajší, veselší a hodnotnejší.

Po ukončení sv. omše si veriaci mohli uctiť relíkviu sv. Martina.

Svätý Martin, oroduj za nás.